Prešovský samosprávny kraj (PSK) sa snaží zmeniť pohľad na región, ktorý mnohí mladí ľudia po skončení školy opúšťajú kvôli práci, štúdiu či lepším príležitostiam. V spolupráci s Prešovskou univerzitou v Prešove preto rozbieha projekty ASIE a IPC 2.0, ktorých cieľom je podporiť inovácie, spoluprácu a vytváranie nových príležitostí priamo v kraji. Hlavnou myšlienkou je prepájať školy, firmy, odborníkov, verejný sektor aj organizácie tak, aby región nebol len miestom odchodu, ale priestorom, kde sa dajú realizovať nápady, podnikať, pracovať a budovať budúcnosť.
Zameranie projektov smeruje na priemysel, zdravotníctvo, potravinárstvo, klimatické témy aj rozvoj talentu. Nejde však len o tvorbu ďalšej stratégie, ale o reálne budovanie spolupráce medzi aktérmi v regióne. Prostredníctvom networkingových stretnutí, workshopov a pracovných skupín chce kraj pripraviť riešenia pre vznik prostredia, ktoré bude atraktívnejšie pre život, inovácie aj investície. Výstupy z pracovných skupín sa stanú podkladom pre rozhodovanie Krajskej inovačnej rady PSK, ktorej členom je aj prorektor PU pre vedu, umenie, šport a akreditáciu Marián Reiffers.
Úvodné stretnutie pracovných skupín, ktoré sa uskutočnilo 26. mája 2026 v M aréne v Prešove – Šváboch, spojilo odborníkov v štyroch kľúčových doménach – potraviny, priemysel, zdravie a talenty – je súčasťou projektu Analyticko-strategická jednotka podpory inovačného ekosystému (ASIE) Prešovského samosprávneho kraja financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Hlavným výstupom projektu bude Regionálna inovačná stratégia PSK 2025+, ktorá nastaví dlhodobé smerovanie inovačnej politiky kraja.
„Dnes sme spojili rôznych stakeholderov z rôznych sektorov a hľadali prieniky v tom, ako kraju pomôcť. Formujeme inovačnú stratégiu v štyroch pracovných skupinách a mapujeme štyri kľúčové domény,“ uviedol Matúš Draganovský, managing partner a tréner zameraný na rozvoj ľudského potenciálu a tímových zručností, ktorý podujatie moderoval.
Prvé stretnutie bolo podľa Draganovského najmä o pomenovaní problémov, ktoré brzdia rozvoj regiónu, a o otvorení dialógu medzi ľuďmi, ktorí sa bežne nestretávajú. „Dnes ide najmä o empatizáciu a pochopenie toho, čo môže kraj posunúť dopredu a čo ho naopak brzdí,“ dodal.
Odchod talentov ako kľúčová výzva
Najdôležitejšou témou workshopu bol odchod mladých ľudí z regiónu. Účastníci sa zhodli, že práve práca s talentom bude kľúčová pre budúcnosť kraja. Diskutovalo sa o dôvodoch odchodu absolventov, ale aj o tom, čo im v regióne chýba a aké podmienky by ich mohli motivovať zostať.
„Všetko je o ľuďoch. Žijeme v kraji, kde všetko vytvárajú ľudia, preto je dôležité investovať do nich a hľadať spôsoby, ako sa môžu rozvíjať a nájsť uplatnenie tam, kde chcú žiť,“ povedal Tomáš Kuzár, odborník na inovačné ekosystémy, prepájanie regiónu, vzdelávania a podnikateľského prostredia pôsobiaci v oblasti regionálneho rozvoja a podpory inovácií v Prešovskom kraji. Podľa neho je potrebné podporovať inovatívne firmy a vytvárať prostredie, ktoré priláka talent nielen z regiónu, ale aj zo zahraničia. Mladí ľudia by podľa neho mali vidieť, že doma majú priestor na podnikanie a rast.
Podobne situáciu vníma aj Martina Vangorová, programová koodinátorka Ľudia – Budúcnosť inakz pracovnej skupiny zameranej na talenty. Diskusia sa podľa nej sústredila na to, ako vytvoriť ekosystém, v ktorom budú mladí vidieť svoju budúcnosť a nebudú automaticky odchádzať za hranice regiónu.
„Prišli sme na to, že ekosystém spolupráce v kraji by potreboval ešte rozvíjať a popracovať na tom, aby mladé talenty vedeli, aké majú príležitosti a že nemusia odchádzať zo Slovenska len kvôli tomu, aby mali kvalitný život,“ uviedla Vangorová. Podľa nej v regióne často chýba nielen prepájanie jednotlivých sektorov, ale aj dostatočná informovanosť o možnostiach, ktoré už dnes existujú. Mnohí študenti podľa nej ani netušia, kde sa môžu uplatniť, aké firmy v kraji fungujú alebo na akých projektoch by mohli pracovať.
Práve vytvorenie funkčného inovačného ekosystému je hlavnou myšlienkou projektov ASIE a IPC 2.0. Ide o model spolupráce medzi firmami, univerzitami, verejným sektorom a organizáciami, ktorý má pomôcť vytvárať nové pracovné miesta, startupy, moderné technológie a prilákať do regiónu investície. Organizátori zdôrazňujú, že inovácie v tomto prípade neznamenajú iba technológie, ale aj nové formy spolupráce, prepájanie ľudí či vytváranie prostredia, ktoré bude podporovať kreativitu a rozvoj talentu.
„Vytvorenie ekosystému znamená, aby spolupracovali firmy, univerzita, neziskové organizácie aj verejná správa. Chceme, aby táto stratégia vznikala zdola nahor a aby priniesla čo najviac inovácií a príležitostí pre mladých ľudí,“ vysvetlila Alena Mičko Juricová, z odboru strategického rozvoja úradu PSK, ktorá podujatie spoluorganizovala. Podľa nej je dôležité, aby sa na tvorbe stratégie podieľali priamo ľudia z regiónu, ktorí poznajú jeho problémy, potreby aj potenciál.
Digitalizácia ako budúcnosť zdravotníctva
Významnou témou bolo aj zdravotníctvo. Diskutovalo sa o digitalizácii, efektívnejšom fungovaní systému, nedostatku personálu aj lepšej komunikácii. Účastníci sa zhodli, že technológie môžu výrazne zlepšiť každodenné fungovanie zdravotnej starostlivosti. Jakub Jamnický, managing partner a odborník na zdravotnícke IT a digitálne systémy v zdravotníctve, upozornil najmä na význam digitalizácie zdravotnej dokumentácie a efektívnejšieho zdieľania údajov medzi odborníkmi.
Podľa Jamnického môže technológia výrazne pomôcť v situácii, keď zdravotnícky systém dlhodobo zápasí s nedostatkom personálu. „Digitalizácia a štandardizácia zdravotnej dokumentácie či prenos údajov majú obrovský dopad. Niečo sa udeje na jednom mieste a lekár to vie okamžite vyhodnotiť a spracovať,“ vysvetlil.
„Personálu je málo a musíme zdravotnú starostlivosť viac prepájať. Opatrovateľa supervízuje ošetrovateľ, ošetrovateľa zdravotná sestra a tá dostáva informácie od lekára. Títo ľudia pritom nemusia byť na jednom mieste a práve technológia nám dovolí byť efektívnejší,“ dodal Jamnický.
Adam Gašparovič, odborník vo Výskumnej a inovačnej autorite (VAIA) Úradu vlády SR, zameraný na rozvoj inovačných politík a ľudských kapacít vo výskume a inováciách, otvoril tému prevencie a práce s pacientmi. Podľa neho je priestor najmä v primárnej starostlivosti a vo vzdelávaní ľudí o zdravom životnom štýle. „Ľudia často nemajú dostatok informácií ani motivácie a nevedia si predstaviť, aký veľký dopad môžu mať malé zmeny v ich živote,“ povedal.
Práve preto by sa podľa Gašparoviča mal systém viac zamerať na to, aby pacient rozumel svojej zdravotnej ceste od začiatku až po výsledok liečby. „Chceme, aby ľudia vedeli, čo môžu robiť pre svoje zdravie ešte skôr, než vznikne vážny problém. Toto je veľmi ťažké vysvetliť iba počas krátkeho kontaktu s lekárom alebo sestrou, preto musíme hľadať nové spôsoby komunikácie a práce s pacientom,“ dodáva.
Priemyselný potenciál východu
Priemysel, investície a celková konkurencieschopnosť je ďalšia silná téma PSK. Účastníci hovorili o tom, prečo región zaostáva v príchode investorov a čo by mohlo situáciu zmeniť. Zhodli sa, že kraj má potenciál, no potrebuje lepšiu infraštruktúru a silnejšie prepojenie sektorov.
Marek Ungrady, regionálny manažér agentúry SARIO, upozornil, že región má v tejto oblasti stále veľa nevyužitého potenciálu. Podľa neho by sa kraj mal viac zamerať na rozvoj existujúcich priemyselných lokalít, ale aj na budovanie nových priestorov, ktoré budú atraktívne pre investorov.
„Prešovský kraj ako taký má v sebe potenciál. V priemysle tu máme oblasti, ktoré môžu byť ešte využité v budúcnosti, či už pokračovaním existujúcich alebo budovaním nových priemyselných lokalít,“ uviedol. „Riešili sme hlavne to, prečo sem prichádza najmenej investorov a aké opatrenia treba navrhnúť, aby sa Prešovský kraj vedel lepšie presadiť v konkurencii okolitých regiónov a krajín,“ vysvetlil. Podľa neho firmy dnes najviac potrebujú kvalitnú pracovnú silu, stabilné podmienky a prostredie, ktoré im umožní ďalej rásť.
Téma priemyslu úzko súvisela aj so školstvom. Poukazovali na potrebu lepšieho prepojenia vzdelávania a praxe, aby si región vedel udržať mladých ľudí aj investorov. Anna Kocáková, ktorá zastupovala Strednú odbornú školu elektrotechnickú. Hviezdoslavova 44, Stropkov, zdôraznila význam spolupráce medzi školami, univerzitami a firmami. „Musíme lepšie identifikovať silné stránky regiónu a rozvíjať ich podľa potrieb jednotlivých okresov,“ povedala.
Debata v pracovnej skupine sa dotkla aj otázky, ako vytvoriť prostredie, ktoré nebude založené iba na lacnej pracovnej sile, ale na moderných technológiách, inováciách a kvalitných pracovných príležitostiach. Práve to by podľa účastníkov mohlo pomôcť tomu, aby mladí ľudia po škole nemuseli odchádzať za lepšou budúcnosťou mimo regiónu.
Udržateľnosť a lokálna produkcia
V rámci workshopu sa riešili aj poľnohospodárstvo, potravinárstvo, klimatické témy či konopársky priemysel ako perspektívna oblasť do budúcnosti. Aktéri sa zhodli, že región má v týchto sektoroch silný potenciál, no chýba lepšie prepojenie výroby, škôl a odberateľov.
Renáta Dolhá, riaditeľka Spojenej školy Čaklov, upozornila na problém slabého prepojenia lokálnej výroby s odberateľmi. „Veľakrát sme sa o tom dnes rozprávali, potenciál určite je. Problém je spojiť výrobu s lokálnym odberom a dodávateľstvom,“ povedala.
Dolhá zároveň upozornila aj na stav technického vybavenia na školách zameraných na poľnohospodárstvo. „Inovácie sú pre nás kľúčové. Študenti často pracujú so starými zariadeniami a technológiami, ale verím, že už prišiel čas, aby sme boli viac sebestační a začali pracovať s modernejším vybavením. Potom budú mladí ľudia lepšie pripravení pre prax aj výrobu,“ dodala.
Veľkým prínosom workshopu bolo podľa viacerých účastníkov najmä prepájanie odborníkov z úplne odlišných oblastí. Práve výmena skúseností a pohľadov bola jedným z najčastejšie spomínaných benefitov celého stretnutia.
Miloslav Michalko, geograf so špecializáciou na geopriestorové technológie, GIS a regionálny rozvoj, zameraný na využívanie otvorených dát a digitálnu transformáciu v praxi, ocenil najmä diskusiu o potravinovej sebestačnosti a klimatickej odolnosti regiónu.
„Snažili sme sa riešiť tému poľnohospodárskej a potravinovej sebestačnosti a zároveň klimatickej odolnosti. Zistili sme, že tieto témy sú veľmi prepojené a prišli sme aj s niekoľkými riešeniami, ktoré by mohli byť zaujímavé pre budúcnosť kraja,“ uviedol Michalko, ktorý pôsobí aj ako odborný asistent na Katedre geografie Fakulty humanitných a prírodných vied PU.
Networking a možnosť diskutovať s ľuďmi, ktorí sa pri svojej práci bežne nestretávajú, ocenili aj ďalší účastníci workshopu. Podľa Tomáša Kuzára práve medziodborové stretnutia prinášajú nové pohľady a pomáhajú vidieť problémy komplexnejšie. „Pri stole sedeli ľudia, ktorí sa bežne nestretnú. Tá výmena informácií a skúseností je úplne iná ako vo firme alebo v škole. Človek zrazu vidí nové pohľady a rozmýšľa nad vecami v širších súvislostiach,“ povedal.
Podľa organizátorov je však toto stretnutie iba začiatkom dlhodobého procesu.
Región, ktorý nechce zostať prázdny
Marek Hrubčo, referent kancelárie transferu PU a projektový analytik SAPI, upozornil, že jednou z najväčších výziev regiónu je práve odchod mladých ľudí: „PSK je dnes vyprázdnený. Mladí ľudia po škole odchádzajú do Prahy, Brna alebo do zahraničia. Je to obrovská strata pre región, pretože tento kraj potrebuje rásť.“
Podľa neho kraj potrebuje vytvoriť atraktívne prostredie pre investície, inovácie aj talenty. „Potrebujeme ekosystém, ktorý dokáže talenty nielen vychovať, ale ich aj udržať doma. Diskutovali sme o tom, čo v kraji chýba, prečo sa mladí ľudia nevracajú späť a čo im vieme ponúknuť. Tieto dôvody podľa mňa existujú, len ich musíme pomenovať a uchopiť,“ dodal.
Organizátori zároveň vyzývajú študentov, mladých podnikateľov aj ľudí s nápadmi, aby sa do projektu aktívne zapojili. Podľa Aleny Mičko Juricovej budú v nasledujúcich mesiacoch pokračovať ďalšie participatívne workshopy, pracovné skupiny aj podujatia zamerané na mladých ľudí.
Už 15. júna 2026 pripravujú na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Prešove burzu nápadov, kde sa budú prepájať študenti, podnikatelia a odborníci z praxe. Cieľom je ukázať mladým ľuďom, že ich nápady majú hodnotu a že aj v Prešovskom kraji existuje priestor na ich realizáciu. „Ak máte nápad, chcete podnikať alebo vás zaujíma budúcnosť regiónu, príďte sa pozrieť. Chceme, aby mladí ľudia videli, že aj v Prešovskom kraji môžu niečo vytvoriť, rozvíjať sa a zostať doma,“ odkázala Alena Mičko Juricová.
Čo ďalej? Pracovné skupiny navrhnú riešenia
Nasledujúce stretnutia pracovných skupín pomôžu rozhodnúť o tom, ako bude Prešovský kraj vyzerať o niekoľko rokov. Či zostane regiónom, z ktorého mladí ľudia odchádzajú za budúcnosťou inde, alebo sa stane miestom, kde budú mať dôvod zostať, tvoriť a vracať sa späť. Na úvodnom stretnutí boli pomenované problémy, ktoré sa neskôr budú môcť ďalej rozobrať. Rozbehnutý projekt bude pokračovať v júni v Poprade.
- Prešovská univerzita, odbor Masmediálne štúdiá-
foto: magnific
