Slovenský inštitút mládeže sa každoročne stretáva s veľkým počtom mladých, talentovaných a ambicióznych študentov, ktorí investovali čas a námahu do predmetových olympiád a postupových súťaži a zobrali tak svoju budúcnosť do vlastných rúk. Práve školské predmetové olympiády a postupové súťaže (ďalej „POPS“) môžu byť tvojím prvým a nenahraditeľným krokom na ceste k úspešnej kariére a k spokojnému pracovnému životu v dospelosti. Neveríš?
Vďaka dlhoročnej tradícii POPS sa už vo svete profesionálov podarilo preraziť nejednému šikovnému študentovi. Sila POPS spočíva najmä v ich schopnosti efektívne rozvíjať vedomosti študentov v daných predmetoch, otvárať dvere na kvalitné slovenské i zahraničné stredné školy či univerzity a v neposlednom rade rozhodiť siete nenahraditeľných kontaktov a životných priateľstiev po celom svete.
Možno ťa výber strednej školy alebo univerzity momentálne netrápi, no mal by si mať na pamäti, že kvalitné vzdelanie môže ovplyvniť tvoj dospelý život viac, než čokoľvek iné. Taktiež netreba zabúdať na to, že nie len ty si vyberáš školu, ale aj škola si vyberá teba, a preto mnoho stredných i vysokých škôl prihliada aj na výsledky z POPS, ktoré uchádzači dosiahli v nižších ročníkoch štúdia.
Nielen na Slovensku vám môžu POPS zaručiť prijatie na vysnívanú školu. Okrem slovenských univerzít výsledky POPS (najmä medzinárodných kôl) zohľadňujú univerzity po celom svete.
Okrem otvorených brán do sveta kvalitného vzdelania, majú POPS mnoho ďalších výhod v oblasti osobného rozvoja, kariérneho vzostupu a medziľudských vzťahov. Svedčia o tom silné príbehy desiatok úspešných olympionikov a olympioničiek, ktoré rok čo rok potvrdzujú silu POPS a nespochybniteľný prínos aktívneho študentského života. Jedným z takýchto úspešných príbehov je príbeh Mateja Ftáčnika, ktorý vďaka účasti na Turnaji mladých fyzikov našiel podľa jeho slov: „obrovské uplatnenie a zmysel pre zvyšok svojho štúdia.“ Matej Ftáčnik momentálne pôsobí ako spoluzakladateľ a CEO najrýchlejšie rastúcej technologickej firmy pre fintechy na Slovensku, Vacuumlabs. Okrem toho je držiteľom ocenení Forbes 30 pod 30 a EY Technologický podnikateľ roka 2019. Príbeh Mateja Ftáčnika sa začal v 3. ročníku na strednej škole: „Turnaj Mladých Fyzikov bol veľmi formatívny pre môj profesionálny život. V rámci turnaja som spoznal obrovské množstvo ľudí, s ktorými spolupracujem vo firme… TMF mi ozaj zmenilo život k výrazne lepšiemu.“ Účasť na turnaji mu podľa neho poskytla „skvelý priestor, kde sa človek môže vzdelávať, vidieť úspechy, cestovať po svete a spoznávať podobne zmýšľajúcich ambicióznych ľudí.“
Rovnako inšpiratívnym príbehom je život Michala Juríčka, ktorý v 1. ročníku na gymnáziu začal riešiť Chemickú olympiádu. V 3. a 4. ročníku sa zúčastnil Medzinárodnej chemickej olympiády v Bangkoku (1999) a v Kodani (2000), kde oba razy získal bronzovú medailu. Svoj prvotný vzťah k Chemickej olympiáde opisuje takto: „Chémia ma bavila, ale hlavným dôvodom bola motivácia a neskutočné nasadenie nášho chemického profesora Miroslava Kozáka, ktorý nás všetkých k chémii pritiahol a mimoriadne podporoval, za čo mu patrí veľké ďakujem.“ Vďaka výraznej pedagogickej podpore a účasti na Chemickej olympiáde bolo Michalovi Juríčkovi už na strednej škole jasné, že sa chce v budúcnosti venovať organickej chémii. V jej štúdiu pokračoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, ktorá mu vďaka účasti na olympiáde umožnila navštevovať niektoré predmety o rok skôr, čo mu prinieslo 5 vzácnych rokov praktických skúseností v laboratóriu. Titul Ph.D. získal v Holandskom Nijmegene, a potom dva roky pôsobil na Northwestern Univerzite v Evanstone (USA) v skupine sira Frasera Stoddarta, ktorému bola v roku 2016 udelená Nobelova cena za chémiu. Michal Juríček momentálne pôsobí ako Assistant Professor na Univerzite v Zurichu, a taktiež sa venuje príprave stredoškolských študentov na Chemickú olympiádu. Prínos olympiády vidí najmä v možnosti naučiť sa pracovať pod tlakom, v zdokonaľovaní v laboratórnych technikách, v získaní prezentačných zručností či v nadobudnutí cenných kontaktov. Prínos olympiády charakterizoval nasledovne: „Neviem, ako by sa moje štúdium a kariéra vyvíjali, keby som neriešil chemickú olympiádu. Viem len to, že som za to veľmi vďačný. Za získané vedomosti, skúsenosti a priateľstvá.”
V čase, keď čítate tento článok, vytvárajú svoj vlastný príbeh mnohí úspešní riešitelia POPS. Medzi nimi sú napríklad aj mladý fyzik Ronald Doboš, či matematik Patrik Bak. Obaja reprezentovali Slovensko na niekoľkých medzinárodných olympiádach odkiaľ si priniesli nejednu vzácnu medailu. Ronald Doboš je aktuálne v druhom ročníku bakalárskeho štúdia matematiky a fyziky na University of Cambridge. Podľa jeho slov Cambridge a anglické univerzity v prihláškach hľadajú najmä dve veci: mimoškolské aktivity a vášeň pre daný predmet. Ako uvádza: „Myslím, že samotná veta “bol som na medzinárodnej olympiáde” v motivačnom liste, mi zaistila pozvánku na pohovor a potom znalosti z prípravy na olympiády zaistili zvyšok.“ Pri otázke čo vďaka účasti na olympiáde získal, odpovedal: „Najvýznamnejší skill, ktorý som nadobudol, je zrejme schopnosť nezľaknúť sa ťažko vyzerajúceho problému a logické premýšľanie potrebné na jeho riešenie. Samozrejme som však vďačný aj za množstvo zážitkov, cestovania a nových priateľstiev.“ Ronald Doboš aj vďaka POPS zistil, že: „mimoškolské aktivity sú dôležitejšie a zaujímavejšie než čisté jednotky v škole“, a preto sa netreba báť nedostatku času, ktorý ho od POPS spočiatku odrádzal.
Patrik Bak svoje meno do slovenskej histórie matematickej olympiády zapísal tým, že sa jeho autorská úloha, ako prvému Slovákovi od čias Československa, dostala do oficiálneho zadania Medzinárodnej matematickej olympiády. Jeho diplomová práca “Automated Generation of Planar Geometry Olympiad Problems”, priamo týkajúca sa matematickej olympiády, sa umiestnila na 3. mieste v Česko-slovenskej súťaži IT SPY 2020. Vášeň pre matematickú olympiádu potvrdzuje aj aktívnym spolupodieľaním sa na vedení a príprave slovenských delegácií na medzinárodné olympiády. Svoju vlastnú účasť na olympiáde vníma nasledovne: „Som presvedčený, že olympiáda zmenila, akým spôsobom rozmýšľam o problémoch akéhokoľvek typu (nie nutne matematických).“ Za jej veľký prínos ďalej považuje cestovanie do krajín ako Južná Afrika, Kolumbia, či Thajsko. Oceňuje nadviazanie zaujímavých kontaktov a získanie dobrých kamarátov, s ktorými je v kontakte dodnes. Ako bonus na odľahčenie uvádza: „Nemusel som chodiť stále do školy, keďže som chodil na súťaže a rôzne akcie, ktoré ma bavili viac.“
Ak by sme mali opísať všetky úspešné príbehy a menovať všetkých talentovaných účastníkov POPS, nestačila by nám jedna kniha. Napriek tomu má IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže každoročne za cieľ motivovať k účasti na POPS ďalších, nových študentov, ktorí vo svojej školskej lavici naštartujú vlastnú úspešnú kariéru. Avšak napriek snahe a podpore nás dospelých, si práve TY ten, ktorý musí opustiť komfortnú zónu a chytiť opraty budúcnosti pevne do vlastných rúk. Pripravený? Nový školský rok je už síce v plnom prúde, ale stále máš šancu prihlásiť sa do niektorých predmetových olympiád a postupových súťaži. Termíny jednotlivých kôl nájdeš v Termínovníku POPS. Ak si olympiádu vo svojom obľúbenom predmete tento rok nestihol, nezúfaj! Keď budeš poctivo sledovať našu webovú stránku www.iuventa.sk, budúci ročník určite nezmeškáš.
Autor: Alexandra Pačutová, IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže
Foto: freepik